Daniel Škobla ke knize Labyrintem zločinu a chudoby

S projektom, ktorého jedným z hlavných výstupov je kniha Labyrintem zločinu a chudoby som sa zoznámil až v neskorších fázach jeho riešenia. To znamená, že som nemal privilégium byť pri projekte od začiatku. Jednotlivé výstupy, cez ktoré som sa s projektom zoznámil, boli skôr jeho vedľajšie produkty, ako napríklad prezentácie výsledkov členov tímu na medzinárodných konferenciách a podobne. Napriek tomu boli pre mňa nesmierne zaujímavé.
Kľúčové pozitívum projektu je výskumný prístup, ktorý je do veľkej miery interdisciplinárny, ale podľa môjho názoru, solídne ukotvený v dobrých tradíciách sociálne a politicky angažovanej sociálnej vedy. Uplatňuje presné tú sociologickú imagináciu, ktorá v existuje sociologickej tradícii počnúc od Cecil Wright Millsa až k autorom ako sú Pierre Bourdieu alebo Louis Wacquant. Bol to Cecil Wright Mills, ktorý definoval sociologickú imagináciu ako vedomý zámer výskumníka skúmať prepojenie osobnej skúsenosti jednotlivca so širšími spoločenskými fenoménmi a zároveň jeho schopnosť odlíšiť tie javy, ktoré sú viditeľné na povrchu od tých, ktoré sú málo vizibilné a fungujú pod povrchom. Imperatívom pre výskumníka by zároveň mala byť povinnosť oslobodiť sa pri výskume z pasce právd každodenného života.
Na projekte bolo pre mňa príťažlivé aj to, že výskumníci a výskumníčky hľadali a nachádzali kľúč k vysvetleniu kriminality a viktimizácie ich sprievodných javov nie v existencii tzv. sociálno – patologických javov a v obviňovaní samotnej cieľovej skupiny výskumu, obyvateľov sociálne vylúčených lokalít. Namiesto toho, upriamili pozornosť na štrukturálne podmienky, inštitúcie a inštitucionálnu diskrimináciu. Takúto perspektívu považujem za angažovanú alternatívu dominantnému hegemonickému diskurzu, ktorý reprodukuje znevýhodnené postavenie chudobných a sociálne vylúčených, a upevňuje mocenské asymetrie v spoločnosti. Takúto perspektívu vnímam ako svieži prúd v mori dominujúcej neliberálnej sociológie či antropológie českej a slovenskej proveniencie.
Ďalší aspekt projektu, na ktorý chcem upozorniť, je podľa môjho názoru, bravúrna metodológia výskumu, ktorá prepojila kvantitatívny a kvalitatívny prístup. Pozornosť si zaslúži najmä ‚sampling‘ teda výber vzorky respondentov a výber miest zberu dát, ktorý sa úspešne vyhol úskaliam problematického definovateľnej cieľovej skupiny výskumu a nedostatočnej opore výberu. Táto metodológia si zaslúži pozornosť, aj kvôli tomu, že môže byť replikovateľná vo výskumoch podobného zamerania.
A „last but not least“: kniha je napísaná príťažlivým, čitateľským štýlom, ktorý nezahltí čitateľa technikalitami, a preto pomôže získať čitateľov nielen z užšieho okruhu odborníkov ale aj ako verím v širšej verejnosti.
Na záver by som chcel povedať nasledujúce: Projekt združil talentovaných ľudí, ktorí zdieľajú určitú spoločnú perspektívu na to, akým spôsobom funguje naša spoločnosť. Nielen samotný kolektív Brizolit ale aj množstvo ľudí z ČR ale aj zo zahraničia, ktorí v rôznej forme a v rôznych štádiách boli spojení s projektom, a ktorí sa zúčastňovali seminárov a konferencií a diskutovali otázky spojené s výskumom, patria medzi tých, ktorí vnímajú hlboké sociálne nerovnosti v spoločnosti prejavované na základe etnicity a triedy, a ktorí hľadajú odpovede. Ale hľadajú také odpovede, ktoré nespočívajú v partikularistických fenoménoch, postojoch či behaviorálnych alebo kultúrnych charakteristikách skúmaných skupín, ale v širších štrukturálnych podmienkach.
Projekt mal silný synergický potenciál aj preto, lebo združil ľudí, vedcov a vedkyne, ale ja aktivistov a aktivistky, ktorí napomáhajú precíznejšie artikulovať nielen identifikovane problémy kriminality a viktimizácie, ale aj porozumieť atribútom a sociálnym praktikám spoločnosti. Porozumieť tomu ako spoločnosť funguje. A správne pochopiť spoločnosť a správne ju analyzovať je prvým, ale nevyhnutným predpoklad k pozitívnej sociálnej zmene.

Daniel Škobla, Mgr., MA, PhD.
Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV

2019-06-26T22:07:05+00:0026. 06. 2019|Aktuality|